Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kŕmenie šteniat


Šteňa by malo byť kojené šesť týždňov. Prikrmovať možno šteňatá už od veku troch týždňov, kedy sa im začínajú prerezávať ostré, mliečne zuby. Šteňa je potrebné už odmalička navykať na kŕmny režim a jeho pravidelnosť. Šteniatko spočiatku prikrmujeme mliekom, ohriatym na telesnú teplotu, do ktorého pridáme žĺtok, krupičnú kašu, odvar z ovsených vločiek alebo detské piškóty. Týmto spôsobom prikrmujeme šteniatka zhruba týždeň, a potom stravu rozšírime o kvalitné varené alebo surové mäso, ktoré by malo byť namleté, ovsené vločky, ryžu, piškóty, tvaroh alebo syry. Stravu môžeme riediť teplým čerstvým mliekom alebo mäsovým či zeleninovým vývarom. Šteňaťu podávame tiež surovú, jemne mletú mrkvu alebo mrkvovú šťavu, ktorú primiešame do kŕmnej dávky.

Dávky krmiva by sa mali zvyšovať len pozvoľna. V prípade, že chcete šteňa navyknúť na kompletnú suchú potravu, začnite mu ponúkať v období asi jedného mesiaca jeho veku malé dávky konzervovaného mäsa a v niekoľkých ďalších týždňoch pridávajte kompletnú suchú kŕmnu zmes určenú pre šteniatka v tomto veku. V ôsmich týždňoch by potom šteňatá mala byť kŕmené iba touto špeciálnou, šteňacou suchou stravou. Najvyššie nároky na kvalitu stravy má šteňa vo veku dvoch až šiestich mesiacov veku. Hlavné jedlo by malo byť podávané vždy večer, po skončení všetkých aktivít, aby ho šteňa mohlo v kľude a dobre stráviť. Strava by mala byť pestrá a šteňaťu by mala chutiť. Každému chutí niečo iné a každý chovateľ iste skoro príde na to, čo chutí a vyhovuje jeho psovi, a aké prílohy v strave odmieta.

Šteňaťu, ale ani dospelému psovi nikdy nedávajte kuracie a iné duté a lámavé kosti, môžeme mu však dopriať kosti teľacie. Na trhu je tiež dostatok bezpečných náhradiek za kosti, napríklad žuvačky z kože, ktoré majú šteňatá aj dospelé psy vo veľkej obľube a dobre sa ich žuvaním aj zabavia.

Hlavný podiel výživy šteňaťa musia tvoriť základné zdroje bielkovín a tukov, teda mäso, vnútornosti, syry, vajcia apod. Tuky a proteíny by mali byť v potrave vždy obsiahnuté v rovnováhe. Optimálny príjem tukov a proteínov rozlíšené podľa veku psa je uvedený v tabuľke. Šteňatám v období rastu, pokiaľ im nie je podávané kompletné suché krmivo, sa tiež doporučuje pridávať vitamíny, minerálie a pre dobrý vývoj kostry preparáty sa správnym pomerom vápnika a fosforu. Kombinácia granúl a domácej stravy nie je vhodná, pretože naruší optimálne hladiny látok v granulách. Pokiaľ šteňa dostáva príliš mnoho vápnika, hrozí mu osteochondróza. Pokiaľ je ku kompletnému krmivu pridávané mäso, teda vlastne nadbytok fosforu, ktorý so sebou pri vyplavovaní z organizmu berie aj vápnik, môže zase vzniknúť odvápnenie, ktoré vedie k vývojovým vadám.

Aby šteňa navyklo na dobrý kŕmny režim, podávame mu kŕmenie vždy v rovnakú dobu a misku mu ponecháme len asi 20 minút, pokiaľ má dobrú stravovaciu morálku nechudne, netlstne, a rastie pomaly. Pomalý rast je nutný k tomu, aby sa rastúce kosti stačili sýtiť vápnikom a nevyťahovali sa do dĺžky a nezostali tenké a zle vyrastené. Ak vyrastie pes príliš rýchlo, jeho kosti a kĺby nemajú dobrý základ a naviac je na nich pes čoskoro príliš ťažký, čo vedie k ortopedickým poruchám vývoja kĺbov.

Výživa šteniat malých plemien
Malé plemená dospievajú skoro, telesne sa vyvíjajú veľmi rýchlo, a nárast hmotnosti je teda rovnako veľmi rýchly. V raste majú tieto plemená veľkú energetickú potrebu, ktorá po ukončení rastu a zmenšení kŕmnej dávky rýchle klesá. Je však potrebné zaistiť, aby šteňatá neboli prekrmované, pretože nadváha zdraviu škodí.

Výživa šteniat stredných plemien
Vývoj u stredných plemien prebieha v niekoľkých fázach. Asi v deviatich mesiacoch veku výrazne stúpa váhový prírastok, bez toho aby pes mal väčšiu potrebu príjmu potravy. Pes dorastá do výšky dospelého psa a ďalej sa vyvíja váhovo bez potreby zvyšovania kŕmnej dávky. Výživa šteňaťa je u týchto plemien najtypickejšia.

Výživa šteniat veľkých plemien
Tieto plemená sa vyvíjajú a dospievajú pomerne dlho. Najvyššie nároky na výživu sú do šiestich mesiacov veku. Problém u týchto plemien spočíva v udržaní optimálnej rýchlosti ich rastu a v optimálnom zásobení organizmu vápnikom a fosforom. Rýchlosť rastu vyplýva z energetickej bohatosti kŕmnej dávky, pokiaľ je kŕmna dávka nadmerne energeticky bohatá, dochádza k veľmi rýchlemu rastu šteňaťa a kosti, aj pri dostatku všetkých dôležitých stavebných látok, nestačia tvoriť pevné a dostatočne silné kostné tkanivo, čo vedie k bolestivosti a deformitám končatín.

Kŕmenie mladých psov
 
Skôr ako šteňa dosiahne polovičnú hmotnosť dospelého psa, má dvojnásobnú potrebu dôležitých látok, v neskoršom období rastu potom 1,5krát vyššiu potrebu než dospelý pes. Vo veku siedmich až ôsmich mesiacov dosiahne šteňa zhruba tri štvrtiny hmotnosti dospelého psa. Psa staršieho ako jeden rok stačí kŕmiť dvakrát denne. Strava mladých psov musí byť kvalitná, pretože vývojové vady spôsobené zlou výživou sa v neskoršom veku už nedajú odstrániť. V tejto fáze rastu by sa mala strava skladať z dvoch tretín zo živočíšneho a z jednej tretiny z rastlinného krmiva. V tomto období je tiež vhodné pridávať vitamíny a minerálne látky. Pokiaľ psa kŕmime kompletným suchým krmivom, vyberieme také, ktoré je vhodné pre toto vekové obdobie psa, a vitamíny ani minerály už nepridávame. K zosileniu chrupu sú vhodné teľacie kosti alebo psie sucháre.

Tabuľka uvádza priemernú potrebu kalórií za deň u šteniat rozdielne veľkých plemien.

Váha v dospelosti Vek 6 týždňov Vek 3 mesiace Vek 6 mesiacov
10 kg 330 530 700
30 kg 1200 1800 2600
50 kg 1950 2500 4000
Kŕmenie dospelých psov
 
Pes dospieva po ukončení rastu, teda zhruba vo veku 18 mesiacov. Dospelého psa stačí kŕmiť raz denne. Aj pre dospelého psa platí, že kŕmiť by sa mal v stanovenú dobu, a nikdy mimo nej. Raz týždenne môžeme v tomto období veku nasadiť pôstny deň, kedy psovi podávame len niekoľko psích suchárov a čistú vodu. V tomto období sa znižujú požiadavky na prísun živočíšnych krmív, v porovnaní so stravou mladého psa je to obrátený pomer, strava dospelého psa by sa teda mala skladať z dvoch tretín z rastlinného a jednej tretiny živočíšneho krmiva. Pokiaľ ide o psa služobného alebo poľovného, ktorý je aktívne zamestnaný, je vhodné, aby pomer medzi prijímanou rastlinnou a živočíšnou stravou bol 1:1 alebo môže byť zachovaný pomer ako u mladých psov. U dospelých psov sú individuálne rozdiely v príjme potravy, a to aj u rovnakého plemena, je nutné brať ohľad na jeho pracovné zaťaženie, aktivitu a zdravotný stav. Pokiaľ je pes kŕmený kompletným suchým krmivom, je nutné ho vybrať nielen podľa veku psa, ale taktiež podľa jeho pracovného zaťaženia a pohybových aktivít. Dobrým indikátorom kvality kŕmnej dávky a zdravia psa je množstvo a konzistencia výkalov, je teda dobré denne kontrolovať, čo za psom zostáva.

Príklad zostavenia kŕmnej dennej dávky pripravovanej doma:
750 g mäsa
400 g tvrdého príkrmu (cestoviny, ovsené vločky, krúpy apod.)
200 g zemiakov
100 g zeleniny
10 g minerálnych solí
15 g kuchynskej soli
Kŕmenie starých psov
 

Po ôsmom roku svojho života sa pes dostáva do tzv. stareckého veku, ktorý sa prejavuje nižším využívaním potravy. U starnúceho psa je nutné na prvom mieste venovať pozornosť práve správnej výžive. Pes s pribúdajúcim vekom stráca zuby alebo ich môže mať obrúsené na krátke pahýle. V tomto prípade je potrebné psa kŕmiť kašovitou stravou v menších dávkach a častejšie. Taktiež je potrebné pridávať psovi vitamínové doplnky.

Z potravy je nutné vypustiť ťažko stráviteľné krmivá s obsahom kolagénu a elastínu. Kosti starému psovi nepodávame buď vôbec alebo mu môžete dopriať ako maškrtu mäkké kosti. Je tiež nutné znížiť obsah bielkovín v potrave, aby neboli zbytočne zaťažované pečeň a obličky. Tráviace ústrojenstvo psa už v starobe neplní perfektne svoju funkciu, preto je potrebné dávať psovi častejšie a menšie dávky potravy, a jeden až dva dni v týždni zaradiť ako pôstny. Krmivo by malo byť ľahko stráviteľné, malo by teda byť zostavené z kvalitnej svaloviny, mliečnych výrobkov, vločiek a cestovín.

Pokiaľ je pes aktívny, čulý a nie je pretučnený, nie je potrebné ho považovať za prestarnutého a venovať mu prehnanú starostlivosť, po ktorej pes môže pribrať, začne sa menej pohybovať a predčasne starne.

Orientačná tabuľka príjmu tukov a proteínov v rôznych vekových obdobiach.

Vek psa Proteíny Tuky
Do 6 mesiacov 25-30% 15-22%
6 mesiacov – 2-3 roky 26% 18%
2-3 roky – 7-8 rokov 20% 15-18%
7-8 rokov a viac 15% 15-18%

Kŕmenie kotnej feny
 

Doba kotnosti feny je v priemere asi 63 dní a mláďatá teda rastú v tele matky pomerne rýchlo. Pri narodení tvorí celý vrh asi 1/6 hmotnosti feny. V dobe kotnosti stúpa predovšetkým spotreba bielkovín, pričom celková spotreba krmiva sa zvyšuje pomerne málo. Vedľa zvýšeného prísunu bielkovín je tiež potrebné dopĺňať minerálne látky. Veľmi dôležité je zabezpečiť dostatočný prísun vápnika a fosforu v správnom pomere, ktorý by mal byť okolo 1,7:1. Ako prevencia anémie je dôležitý aj prísun železa. Pomer mäsa k rastlinnej potrave by mal byť u kotnej feny 3:2. Potrebné bielkoviny dodávame chudým mäsom, kŕmnu dávku je dobré občas doplniť vajíčkom, mliekom, syrmi alebo tvarohom. Zvýšenú potrebu vápnika možno na počiatku kotnosti nahradiť teľacími kosťami alebo psími suchármi. V pokročilom štádiu kotnosti už kosti nepodávame, pretože by fene mohli spôsobiť zápchu a pridávame len minerálnu prísadu s vápnikom.

V prvých troch týždňoch kotnosti nie je potrebné kŕmiť fenu odlišne, postupne sa však zvyšujú požiadavky na kvalitu krmiva a jeho množstvo. Po 4. týždni kotnosti je potrebné zvýšiť obvyklú dávku krmiva o 40 až 70%, a tiež je potrebné kŕmnu dennú dávku rozdeliť na 3 až 4 kŕmenia za deň, pretože plody už zapĺňajú maternicu a zvyšujú tak objem dutiny brušnej, čo kladie vyššie nároky na tráviaci trakt, ktorý sa stláča. Je však tiež nutné dať pozor, aby fena nebola prekrmovaná a neprijímala v potrave príliš mnoho energie, pretože by to mohlo viesť k nadmernému rastu plodov, a tým ku ťažkému pôrodu. Kotná fena musí mať stály prístup k čerstvej vode. Kŕmenie dojčiacej feny


Po pôrode sa, v porovnaní s bežnou potrebou krmiva, zvyšujú požiadavky feny na príjem potravy o 15-300%, podľa počtu dojčených šteniat. Jej výživa teda musí zodpovedať produkcii mlieka. U priemerných vrhov s piatimi šteňatami sa produkcia mlieka pohybuje okolo 2% živej váhy, pri väčšom počte šteniat to môže byť až 5% živej váhy. Aj pri kojení je nevyhnutný dostatočný príjem minerálnych látok. Veľmi dôležitý v strave dojčiacej feny je pomer medzi vápnikom a fosforom, ktorý má byť 1,7:1. V tomto období nie je dobré príliš spoliehať na dostatočný príjem z prirodzených zdrojov, a je potrebné doplnenie špeciálnymi prípravkami. Pri nesprávnom pomere medzi vápnikom a fosforom môže dôjsť k rôznym zdravotným problémom, ako je odvápnenie kostí či popôrodná eklampsia.

V tejto dobe má fena tiež vyššie nároky na príjem zinku a medi. Zvýšenú potrebu vitamínov je nutné nahradiť špeciálnymi vitamínovými prípravkami. Mliekom vydané živiny musia byť v potrave obsiahnuté vo vysoko stráviteľných formách. Za 4-5 dní po pôrode možno postupne prejsť na vysoko hodnotnú bielkovinovú výživu. Dojčiacej fene môžeme podávať mliečne polievky so zavarenými ovsenými vločkami alebo suchármi alebo tiež krupicové polievky s rozomletým mäsom. Obsah mliečneho cukru - laktózy - nemá prekročiť 4-5% kŕmnej dávky. Pokiaľ fena prijíma veľké množstvo mlieka, môže to u nej vyvolať hnačku, ktorá sa následne prejaví aj u šteniat. Hnačka sa môže prejaviť aj následkom veľkého množstva krmiva, ktoré fena v tomto období musí prijať, potom zaradíme do krmiva zložky s priaznivými dietetickými účinkami, ako je napríklad strúhaná mrkva či varená ryža.

Po odstavení šteniat by mala byť kŕmna dávka dvoj až trojnásobná pri porovnaní s obdobím mimo dobu kotnosti. Kŕmnu dávku teda ako po dobu dojčenia, tak po odstavení šteniat rozdelíme do 3-5 kŕmení.

 Kŕmenie obéznych psov
 
Obezitu psa takmer vždy zaviní jeho majiteľ tým, že mu pripravuje stále lákavejšie a chutnejšie krmivá a podáva množstvo maškŕt. Výsledkom je, že pes prestane prijímať potravu podľa potreby a prijíma stravu podľa svojej chuti, čo vedie k tomu, že prijme aj niekoľkonásobne vyššie množstvo než potrebuje a začína tlstnúť. Obezita je jedným z najbežnejších zdravotných postihnutí psov. Obéznym psom je potrebné znížiť celkové množstvo potravy, vynechať sacharidy a obmedziť príjem tukov. Na trhu je dostať suché kompletné krmivá, ktoré sú určené práve pre znižovanie hmotnosti. Tieto krmivá sa používajú taktiež u starých psov, kŕmna dávka pre obéznych psov je však o 20-30% nižšia. Na obale krmiva by malo byť toto rozdielne dávkovanie uvedené. Diéta pre obéznych psov spĺňa svoj účel tým, že umožňuje majiteľovi kŕmiť psa nízkokalorickou stravou, ktorá utíši jeho hlad a pritom obmedzí príjem živín.

Tabuľka ukazuje, koľko kalórií by mal pes za deň prijať, aby pomaly a nenásilne ubral na hmotnosti.

Váha psa, ktorú chceme docieliť Príjem kalórií za deň
2,5 kg 120
5 kg 200
7 kg 275
10 kg 350
12 kg 400
15 kg 470
20 kg 600
25 kg 700
30 kg 800
40 kg 1000
Hmotnosť dospelého psa Optimálny príjem kalórií za deň
10 kg 400
30 kg 1600
50 kg 2400
 
Reklama